10. 6. 2017

The Mummy (2017)

   Disney má Marvel Cinematic Universe (MCU); 20th Century Fox má X-menov; Warner Bros. zase DC Extended Universe (DCEU), Paramount Pictures pripravujú vlastný svet série Transformers, no a teraz sa k nim pripája aj Universal Pictures, so svojim Dark Universe, ktorého cieľom je opäť predstaviť klasické hororové monštrá,[1] ale mladšiemu publiku a zároveň vytvoriť ich vlastné univerzum. Pôvodne bol Dracula Untold (2014) vlajkovou loďou tejto série, o čom svedčí, že Universal sa rozhodlo pre pretočenie záveru, ale nakoniec zjavne nie príliš nadšené prijatie viedlo štúdio k tomu, že Dark Universe odštartuje práve The Mummy (2017).

STORY LINE

   Universal už pred premiérou avizovali, že idú viac-menej v stopách Warnerov, lebo ich snímky o monštrách, vrátanie The Mummy (2017), budú realistickejšie a temnejšie, pričom chcú ukázať, ako by to vyzeralo, keby do nášho sveta vstúpili resp. sa tu objavili. Oznámené bolo aj to, že pôjde ku koreňom, teda ku klasike The Mummy (1932), teda hororu, než ku dobrodružnej The Mummy (1999). Vo výsledku má však nová verzia oveľa bližšie práve k tej z roku 1999. Nie je to totiž len čistokrvný horor, ale rovnako aj táto nová verzia obsahuje ešte ďalšie dva výrazné žánre: akčný a fantasy, pričom tu ešte nechýbajú ani humorné vsuvky. V podstate teda všetky žánre, ktoré má aj verzia z roku 1999, dokonca zostal aj rating (PG-13), čo už mohlo dosť napovedať o tom, že štúdio sa to bude snažiť predať čo najširšiemu diváckemu publiku a preto od toho nemožno čakať čistokrvný horor, ktorý by sa k tomuto monštru najlepšie hodil. Z technických vecí nie je čo vyzdvihnúť. Vzhľad monštra neohúri a lepšiu prácu si odviedol už maskér Jack P. Pierce vo verzii z roku 1932, kde síce jeho výtvor bolo vidieť len pár minút v úvode, ale napriek tomu sa dodnes jedná o veľmi pôsobivú a ikonickú scénu (prebudenie Múmie). Verzia z roku 2017 sa niečím takýmto rozhodne pýšiť nemôže. Vizuálne efekty sa veľmi prekvapujúco držia na uzde a jedinou scénou, kde môžu naplno vyniknúť je deštrukcia Londýna, ktorá však trvá len necelé tri minúty. Efekty u verzii z roku 1999 aspoň vidieť, navyše tá mala podstatne menší rozpočet (80 miliónov oproti 125 miliónom), avšak tu, okrem kratučkej scény nie je nič, čím by ohúrila. Akcia sa tu nachádza, v 5-6 pasážach, ale jej najväčším nedostatkom je to, že netrvá dlhšie než pár minúť (3-4), z toho dôvodu si ju divák nemôže užiť a vychutnať. Po príbehovej stránke treba oceniť to, že štúdio sa nerozhodlo ísť cestou Warnerov u Batman v Superman: Dawn of Justice (2016), kde si toho na seba zobrali až príliš a okrem predstavenia nových hrdinov a sledovaním viacerých dejových liniek, sa celkovo snažili aj o to, rozšíriť svoje univerzum. Universal sa z veľkej časti zameral na jedno monštrum a len menšiu časť nechal na poukazovanie širšieho sveta. Je to jednoduché a zrozumiteľné predstavenie univerza monštier, ktoré jednak, naláka na ďalšie monštrá a jednak, neukáže všetko, ale len to, čo je nevyhnutné, navyše to ako celok pôsobí prirodzene, myslené tak, že to prepojenie všetkých monštier môže predsa len fungovať, ak sa to u ďalších projektoch náležite rozvinie. Ako horor to taktiež funguje, niektoré scény sa síce dajú málinko dopredu odhadnúť, že pozor, teraz to príde, avšak mnohé momenty sú aj nepredvídateľnými, pričom väčšina z nich dokáže vydesiť a sú aj vcelku originálnymi (napr. „múmio-zombíci“). Humor tu nie je rušivým, práve naopak má tu svoje miesto a niektoré pasáže a vtipy zaiste pobavia diváka. V deji by som predovšetkým vytkol typické klišé, ako záchrany na poslednú chvíľu, alebo keď Múmia bez váhania vysaje život s policajtov, ale ak už ide o Jenny, tak s ňou sa doslova, že zahráva. Za slabinu považujem zatiaľ aj, teda kým ju dúfam už tá nasledujúca snímka nejak vierohodne neobjasní, skutočnosť, že pán Hyde nie je veľmi silný, keďže v súboji s Mortonom boli vyrovnanými súpermi. Nechcem tým povedať, že Hyde by mal vedieť zničiť domy, ale Morton, aj keď bol oživený, nebol nejak extra silný a tým pádom by ho Hyde mal vedieť premôcť, avšak nestalo sa. Očakávam vysvetlenie v tom zmysle, že ešte sa tu naplno neprejavila jeho sila, ale „držal sa na uzde“. Každopádne sila a schopnosti jednotlivých monštier budú dosť kľúčové a na to by si v Universale mali dať veľký pozor, lebo na základe toho, čo som tu videl, tak Múmia a Hyde nie sú na tom rovnako a zrejme pri ich spoločnom strete by Hyde ťahal za kratší koniec a bol by „vybavený“ za sekundu.


   Scenár, hoci za ním stál Christopher McQuarrie, tak nie je prepracovaný, práve naopak, je priamočiary, bez nejakých dejových zvratov. Za pozitívum treba určite brať vnútorný boj hlavného hrdinu a ujde aj záver, ktorý navnadí na pokračovanie Múmie, pričom by mohlo byť zaujímavé sledovať, ako sa to bude ďalej s týmto monštrom vyvíjať. Réžie sa chopil Alex Kurtzman, ktorý nebol práve najšťastnejšou voľbou. Za prvé, je priemerný scenárista,[2] raz uspeje, inokedy pohorí. Za druhé, Kurtzman bol doteraz na režisérskej stoličke len keď celovečerne debutoval komediálnou drámou People Like Us (2012), čo je podľa môjho názoru príliš málo na to, aby mu bol zverený takýto projekt, ktorým sa má odštartovať celé univerzum. Jeho nedostatok režisérskych skúseností narazil na veľké ambície štúdia, výsledkom čoho je potom zaostanie za očakávaniami. Ideálnymi kandidátmi by podľa mňa boli James Wan, S. Craig Zahler alebo M. Night Shyamalan, hoci u posledne menovaného by bolo vhodnejšie nech sa radšej venuje svojim vlastným projektom, tam mu to ide lepšie.[3] S postavami je to už lepšie. V prvom rade treba oceniť to, že oproti verziám z rokov 1932 a 1999 je v úlohe monštra teraz žena, ale aj „históriu“ a tejto postavy, ako aj ju samú sa podarilo spraviť zaujímavou. Svoje miesta tu majú aj Nick Morton, ktorý zvádza vnútorný boj, navyše sa s ním spája väčšina humorných scén a Henry Jekyll, prostredníctvom ktorého sa dozvedáme o svete monštier a zrejme jeho charakter bude celú sériu navzájom spojovať. Zbytočná mi tu prišla Jenny Halsey, ktorá nemá čím zaujať a je tu len kvôli romantickej línii. Celkovo sa jedná o priemerný akčno-dobrodružný fantasy horor, ktorý vydesí, miestami  aj pobaví a má zaujímavé postavy, ale inak sa prekvapivo drží pri zemi, ako akciou, tak aj efektami, pričom samotný dej je priamočiary a predvídateľný, jedine načrtnutie univerza monštier tu dáva do budúcna aký-taký potenciál sľubnejšieho rozvinutia. Ako štart Dark Universe to nie je žiadna veľká sláva.    

HERCI a HUDBA

   Tom Cruise a Russell Crowe boli trefne obsadení, lebo obaja sa do takýchto typov úloh náramne hodia a zároveň potvrdili svoje pozície „ťahúňov“, či už Múmie (Cruise) alebo Dark Universe (Crowe). Sofia Boutella sa takisto nenechala zahanbiť a ženskú verziu tohto monštra stvárnila presvedčivo, aj keď pre mňa to už zrejme bude stále herec Boris Karloff, s kým si budem spájať Múmiu. Annabelle Wallis, slabá a nevýrazná, v podstate tu ani nemusela byť. Hudbu k filmu zložil Brian Tyler, ktorému sa podarilo v skladbách vystihnúť atmosféru snímky. Ak by som to mal porovnať s hudbou vo verzii z roku 1999, kde komponoval Jerry Goldsmith, tak sú podobné svojim štýlom, keďže majú oba filmy rovnaké žánre, tak sa to musí odraziť aj v skladbách a preto v oboch možno počuť akčné, hororové, tajomné, ale aj motívy Starovekého Egypta. Každopádne zložil Tyler celkom solídne skladby, ktoré pomáhajú filmu ako takému, hoci verzia z 1999 mala podľa mňa lepšiu hudbu, lebo u verzii z roku 2017 chýbajú výraznejšie a zapamätateľnejšie motívy, vrátane ústrednej témy.


HODNOTENIE

50%


[1] Medzi klasické hororové monštrá, ktoré sa v Dark Universe predstavia budú okrem The Mummy, aj Dracula, Frankenstein, Bride of Frankenstein, Creature from the Black Lagoon, The Invisible Man, Wolf Man, Phantom of the Opera, Hunchback of Notre-Dame a Dr. Jekyll and Mr. Hyde.
[2] Napísal síce scenáre ku Mission: Impossible III (2006) alebo Star Trek Into Darkness (2013), avšak na svojom konte má aj tie ku Cowboys & Aliens (2011) alebo The Amazing Spider-Man 2 (2014).
[3] Wan zrežíroval Saw (2004), Insidious (2010), The Conjuring (2013), Insidious: Chapter 2 (2013) a The Conjuring 2 (2016). Zahler výborne skombinoval horor s dobrodružným westernom u Bone Tomahawk (2015), navyše je to jeho druhý celovečerný film a zároveň ním ukázal, že z minima dokázal vyťažiť maximum, takže blockbuster, v ktorom sa okrem hororu spájajú aj iné žánre, by bol pre neho posunom v kariére a možno by mu to aj sadlo.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára