18. 6. 2017

Sergeant Rutledge (1960)

   V priebehu 50-tych a 60-tych rokov zažívali súdne drámy svoje zlaté časy. Počas týchto dvoch dekád vzniklo, predovšetkým v USA, viacero úspešných a známych počinov, ako napr.: 12 Angry Men (1957), Witness for the Prosecution (1957), Anatomy of a Murder (1959), Inherit the Wind (1960), Judgment at Nuremberg (1961) alebo To Kill a Mockingbird (1962). Do tejto skupiny môžeme zaradiť aj Sergeant Rutledge (1960), ktorý je spojením súdnej drámy a westernu.

STORY LINE

   Americký režisér John Ford patrí, pokiaľ ide o americký western, medzi najvýraznejšiu osobnosť a legendu zároveň. Na svojom konte má niekoľko desiatok diel, ak započítame aj krátkometrážne nemé snímky, z tohto filmového žánru.[1] Pokiaľ však ide o Sergeant Rutledge (1960), tak ten sa od ostatných Fordových westernov odlišuje tým, že nejde o klasický western, ale o spojenie súdnej drámy a westernu, presnejšie o súdnu drámu, ktorá je situovaná do prostredia Divokého Západu. Toto spojenie fungovalo, avšak sám Ford ho použil už dávnejšie, pri Young Mr. Lincoln (1939), ale to bola biografická, hoci len sčasti, dráma, sledujúca právnické začiatky 16-steho prezidenta USA, ktorá sa síce rozoberala vážne témy (ako napr. lynčovanie), ale svoju pozornosť zameriavala na hlavného hrdinu, jeho myšlienky, pocity a presvedčenie. Sergeant Rutledge (1960) sa zameriava na samotný proces, jeho hlavného aktéra (obžalovaného) a zároveň podľa svedeckých výpovedí sa snaží poskladať priebeh celej udalosti a zistiť, že či je skutočne vinným. Okrem toho sa tu režisér venuje, vo vtedajšej dobe, aktuálnej tematike rasizmu voči Afroameričanom.[2] Ford mal s problematikou rasizmu vo všeobecnosti skúsenosti už predtým, keď začal nakrúcať Pinky (1949), drámu o černoške so svetlou pokožkou, avšak po týždni ho producent Darryl F. Zanuck vymenil (nahradil ho Elia Kazan), nebol totiž spokojný s jeho prácou. No a k rasizmu, ale zameranom proti Indiánom sa potom venoval aj v dobrodružnom westerne The Searchers (1956). Pokiaľ ide o režisérove dielo Sergeant Rutledge (1960), tak ja osobne si nemyslím, že by išlo o propagandu alebo agitáciu, pretože snímka sa v prvom rade zameriava na zobrazenie udalostí, ktoré sa stali, teda hľadania viny resp. neviny, až potom, v druhom rade sa venuje farby pleti. V popredí je tak pátranie po pravde a po nej až nasleduje otázka Afroameričanov, resp. téma rasizmu. Napriek námetu (rasizmus) a dobe (rok 1960) som prekvapený, že Ford sa „drží na uzde“, netlačí zbytočne na diváka a nepôsobí to prvoplánovo, v dnešnej dobe by to bolo presne na opak. Po technickej stránke to nie je taký vysoký štandard, na aký sme u tohto režiséra zvyknutý, teda: nádherné exteriéry, veľkolepá výprava a pôsobivé akčné scény. Vzhľadom na to, že ide o súdnu drámu, je to však vcelku pochopiteľným, že sa vsádza viac na komornosť. Do exteriérov, odohrávajúcich sa v Monument Valley, čo bola režisérova obľúbená lokalita, nazrieme síce v scéne prenasledovanie Indiánov, ale ide o dosť „rozkúskovanú“ scénu, ktorá je prerušovaná výpoveďami svedkov. Treba však oceniť dobové kostýmy a vyzdvihnúť prácu kamery, keď sa pri vypočúvaní svedkov stlmia svetlá, len ich (svedkov) nechá v žiare reflektorov, čím sa snaží zvýšiť ich význam. Po príbehovej stránke ide o klasickú súdnu drámu, kde sa pomocou flashbackých scén „rekonštruuje“ celý priebeh toho čo sa vlastne stalo. Napriek tomu, že proces je pútavý a vzhľadom na takmer dve hodiny je aj svižne nakrútený, tak pri porovnaní s ostatnými súdnymi drámami z prelomu 50-tych a 60-tych rokov, predsa len zaostáva. Problém je v tom, že tu absentujú silné momenty a taktiež chýbajú väčšie emócie, tie sa objavia až na konci, v záverečnej štvrťhodine (od záverečnej reči obhajoby a obžaloby). Je to dosť škoda, lebo už z toho rasizmu sa dalo vyťažiť ešte o niečo viac. Takto je to v podstate len dobre odvedená práca, ktorej chýba to najhlavnejšie emócie a silné scény. No aby som neklamal, tak emócie, ale v podobe humoru tu sú. Nie je to rušivé, pobavia a ich funkcia je odľahčovať film, čo sa im aj darí. Každá z postáv tu má svoje miesto a úlohu, napriek tomu je najzaujímavejším práve hlavný hrdina Braxton Rutledge, okolo ktorého sa celá zápletka sústreďuje a o kom sa najviac dozvieme. V závere sa niekomu môže zdať jeho postava mierne zidealizovaná, ale nemyslím, že by to bolo účelové, navyše ak by sa dej nevenoval tematike rasizmu, ale len zobrazoval čiernych vojakov v americkej armáde, tak by si to zidealizovanie možno nikto ani nevšimol, keďže sa však tejto problematike film venuje, tak je viac viditeľné a rýchlejšie udrie do očí. Ostatné postavy sú tu v pozícii zástupcov práva Cantrell (obhajoba); Shattuck (obžaloba) a Fosgate (sudca) alebo plnia humornú (Cordelia; Mulqueen a aj Fosgate), po prípade aj romantickú (Mary) funkciu. Celkovo sa jedná o nadpriemernú westernovú súdnu drámu, ktorá je pútavá a pracuje, na svoju dobu s aktuálnou problematikou rasizmu, avšak chýbajú jej emócie a silnejšie scény, ktoré by dokázali zasiahnuť diváka, nehovoriac o málo zaujímavých postavách.

HERCI a HUDBA

   Woody Strode je výborný a divák mu proste od začiatku verí, že to čo robí, resp. ako sa chová je správne, dokonca aj v závere, keď sa mierne zidealizuje jeho postava, tak jeho stvárnenie to aspoň udržuje v medziach, aby to nepôsobilo prehnane alebo príliš veľa. Ostatní herci nemajú až tak čo hrať, nie je to však myslené v zlom, ale buď ich limitujú ich vlastné postavy (Billie Burke a Willis Bouchey), herecké schopnosti (Jeffrey Hunter a Carleton Young) alebo priestor, ktorý získali (Constance Towers a Juano Hernandez). Hudbu k filmu zložil Howard Jackson, ale okrem niekoľkokrát znejúcej piesne Captain Buffalo som tu iné, predovšetkým jeho, skladby nezaznamenal. Neviem, prečo sa Ford neobrátil na známejších skladateľov, ako napr. Max Steiner, ktorý mu robil hudbu pre western The Searchers (1956) alebo Dimitri Tiomkin, ktorý mal s westernom taktiež bohaté skúsenosti[3] alebo sa potom inšpirovať Anatomy of a Murder (1959)[4]a skúsiť spojenie jazzovej hudby a súdnej drámy, ktoré fungovali. Sergeant Rutledge (1960) má však ešte westernový žáner, takže nie som si moc istý, že či by ešte aj toto spojenie fungovalo, za skúšku by to však rozhodne stálo.


HODNOTENIE

68%


[2] Koncom 50-tych rokov sa táto problematika v americkej spoločnosti stala aktuálnou, čo reflektovali aj vo filmovom priemysle v danom období, ako napr.: dráma The Defiant Ones (1958) alebo noir Odds Against Tomorrow (1959).
[3] Steiner komponoval hudbu ešte k westernom, ako napr. The Treasure of the Sierra Madre (1948) alebo The Violent Men (1955). Tiomkin k westernom, ako napr. High Noon (1952), Giant (1956) alebo Rio Bravo (1959).
[4] Hudbu tu robil Duke Ellington, jeden z najvýznamnejších jazzových hudobníkov a skladateľov.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára