19. 6. 2017

HHhH (2017)

   27.5.1942 uskutočnili dvaja československí výsadkári, Jozef Gabčík a Ján Kubiš atentát na zastupujúceho ríšskeho protektora Protektorátu Čechy a Morava, ale tiež aj jedného z najvyšších nacistických predstaviteľov, Reinharda Heydricha.[1] Minulý rok túto tému rozoberala britsko-česko-francúzska snímka Anthropoid (2016). Teraz do kín prišlo americko-belgicko-britsko-francúzske dielo HHhH (2017).[2]

STORY LINE

   Vzhľadom na to, že atentát na Heydricha je jedna z najvýznamnejších udalostí českých, resp. československých dejín, tak je pochopiteľné, že v Česku sa mu dostalo už niekoľko filmových podôb, napr. Atentát (1964), Lidice (2011) alebo v seriály České století (2013), v tretej epizóde Kulka pro Heydricha. V zahraničí o tom takisto vzniklo pár počinov, ako napr.: Hangmen Also Die! (1943), Hitler's Madman (1943) alebo Operation: Daybreak (1975). Všetky tieto tri zahraničné prípady majú spoločné to, že sú historicky nepresné, pričom prvé dva sú pre rok výroby, aj dosť propagandistické. Je nečakané a prekvapujúce, že v zahraničí v tak krátkom čase (Anthropoid (2016) sa do kín dostal v septembri a HHhH (2017) v júni, teda nedelí ich ani celý rok) vznikli dva projekty, ktoré sa venujú rovnakej problematike. Po technickej stránke je to veľmi dobre zvládnuté, exteriéry, kde sa nakrúcalo (Praha a Budapešť), ale hlavne množstvo komparzistov, dobové kostýmy (uniformy) a dobová výprava (autá, technika a zbrane). Technickému spracovaniu sa nedá nič vytknúť a môže sa smelo rovnať s konkurenčným Anthropoid (2016). Po príbehovej stránke to však už také slávne nie je. Treba oceniť snahu tvorcov, že sa rozhodli prísť s niečím novým a odlíšiť sa od ostatných spracovaní tým, že tentoraz pohľad na atentát nesledujeme len zo strany parašutistov alebo odboja (domáceho alebo zahraničného), ale taktiež aj zo strany samotnej obete tohto atentátu, teda Heydricha. Problémom je totiž predovšetkým to, že snímka sa snaží „zabrať“ toho, čo najviac, avšak vo výsledku nerozvinie ani jednu vec. Zápletka je rozdelená do dvoch častí, v tej prvej sa zameriava na Heydricha a v tej druhej zase na parašutistov. A už to je prvá chyba. Názov filmu, ako aj načrtnutie obsahu, sľubovali biografický film, ktorý sleduje Heydrichovu kariéru a vzostup až do osudného dňa. Na ploche dvoch hodín sa to aj vcelku dalo spraviť, lenže autori na miesto biografie človeka prezývaného ako „kat z Prahy“ sme sa dočkali veľmi slabej biografie, ktorá sa danej osobe venuje len polovicu dĺžky, čo by som teda biografiou rozhodne nenazýval. Tvorcovia by lepšie spravili, keby sa rozhodli spraviť film čisto zameraný na osobu Heydricha, pretože jednak, je to veľmi originálne, lebo doteraz ostatné diela sledovali parašutistov alebo odboj a jednak, sme celý priebeh atentátu (prípravy, uskutočnenie a udalosti potom) videli v Anthropoid (2016), takže bolo zbytočné sa znovu opakovať. Ďalšou slabinou sú aj obidve polovice, ktoré nie sú bohvie ako prepracované. V prípade tej Heydrichovej možno hovoriť o dosť veľkej skratkovitosti. Udalosti z jeho života zachytávajúce jeho kariéru a vzostup odbili autori v priebehu pár minút. Dotýka sa to dokonca aj takých dôležitých momentov jeho, ako je napr. Noc dlhých nožov (1934)[3] alebo Konferencia vo Wannsee (1942).[4] Priestor dokonca nedostane ani poriadne vykreslenie Heydrichovho súkromného života, najmä jeho vzťah s manželkou Linou. Povedal by som, že Heydrichov pracovný život je stručne vyrozprávaný, pričom tej súkromný je ešte stručnejší. V prípade tej druhej polovice asi nemá zmysel hovoriť o tom, že neprináša nič nové. Opäť je to v skratke podané, napätie tu chýba, či už pri atentáte alebo scéne v kostole. Emócie takisto absentujú, nenájdeme tu silné momenty. No a záverečnej scéne nerozumiem. Tak ono sa to tvári ako biografia o Heydrichovi a na konci žiadna scéna, dokonca ani vysvetľujúce titulky o tom, že čo sa stalo s jeho ženou. Francúzsky režisér Cédric Jimenez bol bezpochyby zlou voľbou, lebo si zobral toho príliš veľa (chcel dve dejové línie vtesnať do jedného filmu) a vo výsledku sa mu nepodarilo spraviť zaujímavou ani jednu, navyše originálny koncept (sledovanie z pohľadu Heydricha) sa mu už prakticky po pár minútach podarilo doslova pochovať. Jimenez ukázal, že biograficko-vojnový thriller mu nesadne a ja osobne by som si vedel na jeho mieste predstaviť aj iného režiséra. Napadajú ma hlavne dve mená: Sean Ellis, ktorý režíroval spomínaný Anthropoid (2016) a Christopher Nolan. Ellis kvôli tomu, že rovnako ako Clint Eastwood spravil bitku o Iwodžimu z pohľadu amerického: Flags of Our Fathers (2006) a japonského: Letters from Iwo Jima (2006), tak o toto isté sa mohol Ellis pokúsiť s atentátom na Heydricha, pričom Anthropoid (2016) by bol zo strany parašutistov a HHhH (2017) zase s Heydrichovho pohľadu. Nolana som zmienil už v recenzii pre Anthropoid (2016) a to z toho dôvodu, že on dokončil svoj projekt Dunkirk (2017), ktorý vychádza zo skutočnej udalosti Druhej svetovej vojny. Je to však nielen vo svete, ale aj v Česku a na Slovensku veľmi známa udalosť a osobne si myslím, že Nolan si mohol vybrať aj nejakú inú kapitolu z Druhej svetovej vojny, no a práve atentát na Heydricha z jeho pohľadu mohol byť práve takýmto niečím, na jednej strane by to bolo originálne a na druhej to vo svete nie je až tak známe. Z postáv tu nie je koho vyzdvihnúť alebo povedať, že je zaujímavým. Pokiaľ ide o parašutistov a členov odboja tak ich postavy nie sú nejak prepracované a divák ich bližšie nespozná, v tomto vyniká Anthropoid (2016), ktorý zobrazuje aj vzťahy medzi nimi a ich vnútorný boj. Čo sa týka Heydricha a jeho ženy, tak tam všetko padá na tej skratkovitosti, ktorá nedá šancu na vývoj ich postáv, aby divák mohol vidieť to postupné formovanie, ich názorov, vzťahu alebo sledovať ich pri významných udalostiach ich života. Negatívom je aj to, že Lina tu dostáva veľmi málo priestoru a tým pádom vykreslenie toho súkromného života je podané príliš jednoducho, len zopár scénami. Dokonca ani Heydrichovi kolegovia tu nedostávajú väčší priestor, Heinrich Himmler tu má dve scény a meno Adolf Eichmann tu ani len nezaznie. Celkovo sa jedná o slabý biograficko-vojnový thriller, ktorý nespĺňa vôbec parametre biografického žánru a ktorého potenciál, navzdory originalite, zostal trestuhodne nevyužitým. Technická stránka vynikne, ale nemá sa o čo iné oprieť, keďže príbeh, réžia, postavy, herci a hudba zlyhali takmer na celej čiare.

HERCI a HUDBA

   Herci toho moc nepredviedli. Jason Clarke sa síce snaží hrať, ale vôbec mi ako Heydrich nesedí, už z fotiek počas nakrúcania som vedel, že on by ho nemal stvárniť. Chápem, že tvorcovia sa snažili obsadiť známych hercov, ale do úlohy Heydricha mohli dať pokojne aj málo známu, resp. neznámu tvár a navyše Nemca. Mohli sa inšpirovať Inglourious Basterds (2009), kde jeho režisér Quentin Tarantino jednu z hlavných úloh zveril do rúk, dovtedy prevažne televízneho herca, menom Christoph Waltz, ktorý sa tejto šance chopil a vytvoril najlepšiu postavu na celej snímke. O niečo podobné sa mohli pokúsiť aj u HHhH (2017) a dať príležitosť nejakému ďalšiemu nemeckému alebo rakúskemu hercovi na prerazenie. Rosamund Pike bola naopak výborná voľba, ale nemala tu toľko priestoru, aby sa naplno prejavil jej herecký talent. V tých pár scénach, ním v podstate len mrhá, čo je škoda. Stephen Graham mi ako Himmler pôvodne, rovnako ako Clarke, prišiel ako nie šťastná voľba, ale nakoniec ma prekvapil a stvárnil ho vynikajúco, avšak opäť aj on, podobne ako Pike, tu dostáva minimum priestoru. Neviem čo tu robila Mia Wasikowska, lebo v tých pár scénach, okrem malého tanca, moc hereckého talentu teda neukázala a jej postavu mohla hrať aj nejaká iná, neznáma herečka. Jack Reynor a Jack O'Connell po hereckej stránke takisto nič, ale oceňujem, že v ich prípade chceli obsadiť práve takýchto, ešte nie príliš známych hercov, hoci mali vybrať iných. Hudbu k filmu zložil Guillaume Roussel, ktorému sa však nepodarilo vytvoriť výrazné alebo zaujímavé skladby. Vôbec sa tu nemôže porovnať s hudbou u Anthropoid (2016), kde odviedol oveľa lepšiu prácu Robin Foster, ktorého motívy podporovali dianie na plátne (napätie) a emócie.


HODNOTENIE

39%


[1] Heydrich bol aj šéf Hlavného úradu ríšskej bezpečnosti, Bezpečnostnej služby a hlavným strojcom tzv. konečného riešenia židovskej otázky. Úrad zastupujúceho ríšskeho protektora vykonával od septembra 1941 do júna 1942.
[2] Názov filmu HHhH je skratka a znamená: Himmlers Hirn heisst Heydrich (Himmlerov mozog sa volá Heydrich).
[3] Odohrala sa v noci z 29.6. na 30.6. 1934 a Hitler sa počas nej zbavil nepohodlných členov a vodcov SA (Sturmabteilung).
[4] Uskutočnila sa 20.1.1942 a stretli sa na nej vysoký predstavitelia nacistického Nemecka s cieľom nájsť koordináciu pre konečné riešenie židovskej otázky. Heydrich predsedal tejto konferencii.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára