17. 6. 2016

Warcraft (2016)

   Hitman (2007), Max Payne (2008), Prince of Persia: The Sands of Time (2010) alebo Need for Speed (2014), to všetko sú najznámejšie filmové adaptácie úspešných počítačových hier, ktoré za poslednú dekádu vznikli. Mnoho pozitívnych ohlasov nezískali a aj to bol jeden z hlavných dôvodov, prečo adaptácii počítačových hier je omnoho menej než tých komiksových alebo knižných. Filmové štúdiá sa boja ísť do rizika, ktoré sa im nemusí vyplatiť. Hitman (2007)Max Payne (2008) mali otvoriť dvere počítačovým hrám, ale nestalo sa tak. Tento rok sa o to pokúsia hneď dve. V decembri to bude Assassin's Creed (2016), ale ešte predtým, práve v týchto dňoch prichádza do kín Warcraft (2016).

STORY LINE

   Fanúšikovia hry a iní zástancovia obhajujú túto snímku hlavne dvomi argumentmi. Prvým je to, že sa jedná o adaptáciu počítačovej hry a ten, kto hru nehral tak tomu sa to s veľkou pravdepodobnosťou nebude páčiť, lebo tento svet nechápe. Tým druhým je to, že podľa nich ide o dielo, ktoré vzniklo hlavne pre fanúšikov hry. Podľa mňa sú obe tvrdenia mimo. V prípade toho prvého môžem povedať to, že u knižných, komiksových a počítačových adaptácii je veľmi v móde sa oháňať tým, že kto nečítal resp. nehral, ten by to mal pred resp. po pozretí napraviť a potom ich vzájomne porovnať, ale to je blbosť. Počítačová hra a film sú dve rozdielne médiá a tak k nim treba potom aj pristupovať, to samozrejme platí aj pre ostatné adaptácie, ktoré takisto treba vnímať samostatne. Treba si uvedomiť, že pri adaptácii akejkoľvek predlohy si režisér a scenárista predostiera svoj vlastný pohľad, tak ako ju vníma a chápe on sám.[1] Je inak zaujímavé, že tento istý „systém“ nikto neodporúča pri divadelných a rozhlasových adaptáciách. Druhé tvrdenie, že sa jedná o snímku pre fanúšikov hry je tiež nepravdivé. Sú dva typy filmov pre fanúšikov. Prvý je od nich samotných, teda nadšenci ho natočia sami, síce v amatérskych podmienkach, ale za vlastné peniaze, taktiež ho zabezpečia po technickej stránke a takisto v ňom aj hrajú.[2] Druhý je od profesionálnych tvorcov, ktorí sa cez tzv. crowdfunding snažia od ľudí, prevažne od fanúšikov získať peniaze alebo inú pomoc pri tvorbe filmu. Tým, že fanúšikovia si z veľkej časti sami zafinancujú dané dielo, tak potom v určitej, ale obmedzenej miere zasahovať do scenára, vyberať hercov alebo po prípade oni sami si tam môžu zahrať, avšak väčšinou majú len nejaké malé cameo. Vzhľadom na to, že pod všetkým mal dohľad Blizzard Entertainment (vlastník práv na hru) tak Warcraft (2016) nespĺňa definíciu snímky pre fanúšikov. No a teraz už k samotnému filmu.


   Epickosť, akú sa autori snažili dosiahnuť, je vidieť z každého záberu. Nakrútené je to vskutku veľkolepo a úchvatne. Najlepšími zložkami sú bez debaty technické veci. Povedal by som, že vizuálne efekty neboli od Pacific Rim (2013) také pôsobivé a zároveň na tak vysokej úrovni, ako sú tu. Dali si na nich záležať a doslova sa s nimi vyhrali, či už je reč o orkoch, gryphonovi alebo celom svete, v ktorom sa zápletka odohráva. To isté možno povedať aj o nádhernej výprave. Meče, brnenia alebo celý ten „stredoveký“ vzhľad je proste radosť vidieť. Kamera je na tom rovnako a divákom sprostredkuje množstvo krásnych záberov, ktoré vyniknú predovšetkým v kine alebo na blu-ray. Akcie je tu na dvojhodinovú minutáž dostatok a ani tu nemožno nič vytknúť. Po príbehovej stránke je to slabota a doslova. Jednoduchý a predvídateľný dej plný rôznych klišé, ktorý by možno lepšie uspel v predošlej dekáde, ale v dnešnej dobe už nie. Romantická linka vôbec nefunguje a pôsobí ako nasilu zakomponovaná do príbehu. Dramatická linka zase neponúka nič, čo by diváka udržalo v pozornosti alebo bolo pre neho aspoň trošku zaujímavým. V podstate klasická zápletka, ktorá neprináša nič originálne. Sú tu síce dva nečakané zvraty, ale to je všetko. Samozrejme nečakal som nejaký prekombinovaný príbeh alebo zvraty každých 5-10 minút, avšak nejakú prácu s dejom musí vidieť. Pod týmto pojmom si predstavujem taký dej, ktorý nebude dopredu príliš ľahko odhadnuteľný, čiže divák nebude vedieť, čo sa stane v najbližších 10 minútach, ako tomu bolo tu. Ďalej potenciál sveta elfov a trpaslíkov, ktorý mohol byť pre diváka atraktívnym zostal trestuhodne nevyužitý. To isté platí aj o svete ľudí a orkov, ktorí si zaslúžili niečo lepšie. Duncan Jones, hoci stál za kvalitnými sci-fi Moon (2009) a Source Code (2011), tak zveriť mu réžiu dobrodružného fantasy, obzvlášť takéhoto veľkého bolo zlou voľbou. Sam Raimi, ktorý mal snímku pôvodne režírovať by bol vhodnejším kandidátom. Rovnako tak Peter Jackson, ktorý na miesto priemernej trilógii The Hobbit by urobil lepšie, keby dal prednosť tomuto projektu. S postavami je to takisto tragédia. Žiadna práca s nimi, žiadny vývoj ich charakterov, proste nič. Zaujímavými sú iba postavy orkov, aj to však len kvôli svojmu vizuálnemu spracovaniu. Postavy ľudí nezaujmú vôbec a nepomáhajú tomu ani ich hereckí predstavitelia. Garona vyzerajúca z polovice človek, z polovice ork,[3] je tu zbytočná a potrebná len kvôli romantickej linke, nehovoriac o tom, že herečka, ktorá ju stvárnila nevie hrať. Celkovo sa jedná o priemerné dobrodružné fantasy, ktoré malo ambície konkurovať legendárnej trilógii The Lord of the Rings, ale vo výsledku je tomu iba v technických veciach, v tom ostatnom zlyhalo na celej čiare. Ak forma alebo technické spracovanie prevyšuje vo filme prácu s dejom a s postavami, tak potom je to problém a nemožno sa čudovať nad hodnotením.  

HERCI a HUDBA

   Tak očakávať tu nejaké veľké herecké výkony bolo dosť naivné, ale to, že buď sú herci nevhodne obsadení alebo hrajú zle, tak s tým som nerátal. Paula Patton pôsobí po celý časť dosť kŕčovito a vidno, že jej postava tu bola len pre okrasu. Na miesto nej, keby tu už táto postava musí byť, by som si vedel predstaviť herečku Zoe Saldana, ktorá je  krajšia, vie hrať a aj lepšie by sa sem hodila. Dominic Cooper sa do svojej úlohy taktiež nehodil, pretože je nevýrazný a nemá potrebnú charizmu, ktorú by ako kráľ mal mať. To isté Travis Fimmel, ktorý je na tom rovnako. Ben Foster podľa mňa v pre neho dosť netypickej úlohe, skôr by som si ho vedel predstaviť ako kráľa než mága. K ostatným hercom nemá zmysel sa vyjadrovať. Hudbu k filmu zložil Ramin Djawadi, ktorý má s fantasy žánrom bohaté skúsenosti, keďže skladá pre seriál Game of Thrones, kde sa mu doteraz v každej z celkovo 6 sérii podarilo vytvoriť niekoľko kvalitných skladieb. Ako sa však ukázalo, ani to nestačilo na to, aby uspel aj tu. Hneď poviem, že porovnávať to s trilógiou The Lord of the Rings nemá zmysel, keďže len v prvej časti The Lord of the Rings: The Fellowship of the Ring (2001) čo skladba, to nádherný motív. Warcraft (2016) nielenže nedisponuje takýmito motívmi, ale dosť často ich opakuje. Mnohé skladby síce zo začiatku v majú v sebe potenciál, avšak ten sa nedarí úspešne rozvíjať. Vo výsledku sa tak jedná o nevýrazné skladby s opakujúcimi sa motívmi, ktorým chýbajú zaujímavé nápady a väčšia dávka originality. Ja osobne by som ako skladateľa navrhoval niekoho z tria Danny Elfman, James Newton Howard a Junkie XL.


HODNOTENIE

50%


[1] Vhodným príkladom môžu byť napr. Solyaris (1972) alebo The Shining (1980), kde si režiséri prispôsobili resp. upravili knižné adaptácie po svojom, hoci autori predlôh s týmito zmenami neboli spokojní, tak sa tieto počiny radia medzi najlepšie vo svojom žánri.
[2] Dobrým príkladom môžu byť napr. The Hunt for Gollum (2009) alebo Croft (2013).
[3] Neskôr zistíme, že je z polovice ork a z polovice Draenei.

14. 6. 2016

The Nice Guys (2016)

   Shane Black, scenárista dnes už legendárnych krimi komédii, prvej Lethal Weapon (1987) a The Last Boy Scout (1991), uviedol tento rok ďalšiu krimi komédiu, The Nice Guys (2016), ku ktorej nielen napísal scenár, ale ju aj zrežíroval.

STORY LINE

   Black sa týmto počinom vrátil ku svojim scenáristickým, ale aj režisérskym začiatkom.[1] V dnešnej dobe je ale už veľmi ťažké prísť s niečím novým a zároveň originálnym, obzvlášť ak ide o tzv. buddy movie. Black to však aspoň z časti dokázal a potvrdil, že ešte sa až tak veľmi v tomto subžánri nevyčerpal. Najväčšou prednosťou tejto snímky je vynikajúco zvládnutá atmosféra a prostredie 70-tych rokov, ktoré sa podarilo navodiť dokonale. Retro štýl a takisto rôzne odkazy na toto obdobie (nedostatok benzínu kvôli ropnej kríze alebo Nixon) vykúkajú na diváka z každého záberu. Ono niekto si môže povedať, že navodiť danú dobu nemusí byť vôbec zložité, ale opak je pravdou. Je to veľmi zložité a častokrát sa to nepodarí úplne presne vystihnúť, ako tomu bolo u krimi Gangster Squad (2013), ktorá nádychom 50-tych rokov vôbec nepôsobila. V tomto prípade sa to však nezopakovalo a 70-te roky po celý čas pôsobia uveriteľne. Ďalšou dôležitou zložkou je humor. Komických scén, vtipných hlášok, ale aj čierneho humoru je tu dostatok, pričom diváka pobavia a to je najhlavnejšie. Akcie je tu pomenej, ale je realistická, najmä pästné súboje jeden na jedného sú najlepšie spracované. Je síce pravda, že akcie tu pokojne mohlo byť viac, predovšetkým nejaká tá automobilová naháňačka by sa sem hodila, ale čo už. Plusom je taktiež R-kový rating, takže nie je núdza o krv, nadávky, nahotu alebo násilie. Vzhľadom na zasadenie príbehu (porno priemysel) je to však pochopiteľné a priam sa to tu žiadalo, pretože z nižším ratingom by to potom ani nemalo zmysel natáčať. Po príbehovej stránke to bohužiaľ už také originálne nie je. Black totiž na prvý pohľad ponúka zamotaný prípad, ale v skutočnosti ide o chytré maskovanie, ktoré sa v konečnom dôsledku iba drží zaužívaných šablón, ktoré aj samotný Black pomáhal v 80-tych a 90-tych rokoch formovať. Iste jeden-dva nečakané zvraty sú tu, ale inak je celá zápletka pomerne ľahko odhadnuteľná dopredu.


   A práve to je najväčšou slabinou tohto diela, čoho si bol zrejme vedomý aj sám Black a tak sa to snažil vykompenzovať všetkým ostatným (akciou, hercami, humorom alebo ratingom). Škoda, pretože s prepracovanejšou zápletkou by to pre diváka bolo omnoho viac zaujímavejšie. Na jednej strane som od zápletky očakával viac. Na druhej strane, ale keby to robí (napíše a zrežíruje) niekto iný, tak by tu chýbal humor, ktorý Black ovláda a vie s ním pracovať. Myslím si však, že s lepším scenárom by sa jednalo o najlepšiu krimi komédiu za posledných 10 rokov, ktorá dokonca mohla získať status akí majú prvá Lethal Weapon (1987) alebo The Last Boy Scout (1991). Postavám dominuje duo Jackson Healy a Holland March. Zatiaľ čo prvý menovaný je typickým predstaviteľom drsných chlapov, tak druhý je zase netypickou postavou súkromných detektívov. Svojimi rôznymi charaktermi sa vhodne dopĺňajú a funguje to medzi nimi, čo je u buddy movie najpodstatnejšie. Ich čierny humor a hlášky pobavia. Z ďalších postáv zaujme ešte malá Holly March s ktorou sa takisto spája niekoľko vtipných momentov. Ďalšie postavy sú tu potom v podstate len do počtu. Jednak preto, že predstavujú zaužívané charaktery pre tento žáner a jednak kvôli tomu, že nie sú až tak výrazné, za čo do veľkej miery môžu aj ich hereckí predstavitelia. To je problém najmä u záporných postáv, ktoré nepôsobia nebezpečne. Celkovo sa jedná o nadpriemernú krimi komédiu, ktorá síce oslní akciou, humorom a retrom 70-tych rokov, ale zlyháva v príbehu a vo vedľajších postavách. Kto má rád krimi a neo-noir 70-tych rokov, tak si určite príde na svoje.

HERCI a HUDBA

   Na buddy movie je rozhodujúce aj herecké obsadenie, pretože nájsť dvoch hercov, ktorí sa k sebe hodia a bude medzi nimi fungovať povestná chémia, nie je vždy ľahké, ale Russell Crowe a Ryan Gosling to dokázali. Crowe úlohy drsných chlapov zvláda, o čom sme sa mohli presvedčiť v inom neo-noire, L.A. Confidential (1997). Túto snímku nespomínam náhodou, ale preto, že jeho postava mi v The Nice Guys (2016) trochu prišla ako komediálna verzia tej, ktorú stvárnil predtým. Ryan Gosling pre mňa v dosť netypickej úlohe a teraz nemám na mysli žáner (krimi komédiu), ale postavu, ktorú stvárnil. Súkromného detektíva zahral dosť svojsky a originálne. Za zmienku ešte stojí mladá Angourie Rice, ktorá bude mať podľa mňa pred sebou sľubnú kariéru. Myslím si, že o nej ešte budeme počuť. Ostatní herci toho moc nepredviedli, dokonca ani Kim Basinger, ktorá je mimochodom spolu s Croweom a zasadením do porno priemyslu ďalšou spojitosťou s L.A. Confidential (1997). Hudbu k filmu zložili David Buckley a John Ottman. Podarilo sa im tu vystihnúť atmosféru 70-tych rokov. Dôkazom toho sú skladby, ako napr. Theme from The Nice Guys; Kids Today alebo Pornocchio. Inštrumentálne skladby vhodne dopĺňajú vokálne piesne z danej doby, ako napr. Papa Was a Rollin' Stone od The Temptations; Boogie Oogie Oogie od A Taste of Honey alebo A Horse with No Name od America. Na svoje si tak príde každý, kto obľubuje hudbu z tohto obdobia.


HODNOTENIE

66%


[1] Režisérsky debutoval krimi komédiou Kiss Kiss Bang Bang (2005).